Mária Gabánková: Výstava obrazov v galérii Loop

Minulú nedeľu ma pán farár Dušan Tóth s manželkou pozvali na výstavu obrazov pani Marie Gabánkovej, ktorá sa koná v galérii Loop v Toronte. Pani Valika ma dopredu upozornila, že umelkyňa je úžasná portrétistka, bola presvedčená, že jej výstava bude hlbokým zážitkom. Umenie je nádherná vec, či sa už jedná o hudbu, maliarstvo, poéziu, prózu, filmárstvo či fotografiu, ... nebolo potrebné ma dlho presviedčať.

Bolo to úžasné. Mnoho maliarov je schopných vytvoriť pekné diela, pri ktorých sa človek zastaví, so záľubou si ich prezrie a potom s úsmevom a príjemným pocitom krásna prejde ďalej. Diela Márie Gabánkovej mi však takmer vyrazili dych. Či to už boli portréty disidentov alebo „rezidentov“, či to už boli skyce postáv - z tých obrazov dýcha pravdivosť, tie obrazy vyžarujú atmosféru, v tých obrazoch môže človek hľadať a nachádzať ľudskú podstatu. Mne ako laikovi bolo okamžite jasné, že umelkyňa sa s postavami stotožnila, že si na ne utvorila vlastný názor, ktorý dokázala vyjadriť svojím majstrovským štetcom živo, pravdivo a úprimne. Jej portréty majú dušu a preto sú krásne. Dokázal by som sa na ne pozerať celé hodiny, obdivovať a objavovať v nich skryté detaily, kochať sa ich atmosférou a jedinečnosťou.

Všetky vystavené diela sú pozoruhodné, avšak nezabudnuteľný dojem vo mne zanechali dve maľby: House without home I. a II. Na prvý pohľad je jasné, že je na nich zobrazená časť tej istej budovy. Ústredným motívom je pootvorená, schátraná okenica a za ňou čierna prázdnota. Ošumelé múry s opadanou omietkou. Poškodené ornamenty. Obraz ohromí svojou bezútešnosťou, pochmúrnosťou, beznádejnou prázdnotou. Čo sa asi skrýva za tými studenými, mŕtvymi múrmi? Nie je to paralela s umierajúcou ľudskou bytosťou, ktorá stratila všetku nádej a nevidí budúcnosť?

Mária Gabánková je veľká umelkyňa. Chcel by som sa jej poďakovať za nádherný zážitok, na ktorý určite nezabudnem.

Rastislav Šulla - 3. júl 2016

***