SHALOM
V novembri 2006 po prvy raz uviedli pasmo zidovskej poezie v torontskom
Centre for the Arts. Ide o poeziu slovenskych zidovskych autorov,
ktori sami prezili holocaust, alebo ich potomkov. S rovnakym uspechom
potom vystupili v Bratislave a v Izraeli. Mala som to stastie,
ze pri prilezitosti vydania knihy z tohto predstavenia, Kanadska
zakladina pre umenie a divadlo, reprizovala cele pasmo a oslovili
ma, ci by som tam neucinkovala. Rada som suhlasila. Nakolko som
relativne mlada, nikdy som prilis vela nevedela o osude Zidov
za druhej svetovej vojny. V skole nas kmili najma nie celkom uplnymi
faktami o SNP, zabudnuc spomenut rozhodujuci fakt, ze Slovensky
stat bol spojencom hitlerovskeho Nemecka, a ze slovenske protizidovske
zakony boli casto prisnejsie ako nemecke. Az pri praci na pasme
Shalom som si naplno uvedomila celu tragediu mojich spoluobcanov,
ktorych jedinym zlocinom bola skutocnost, ze boli Zidia. Nenalezi
mi hodnotit uroven pasma, ani esteticku hodnotu prednesenych basni.
Na to jestvuju povolanejsi. Rada by som iba zdoraznila, ze poznanie,
ktore som zazila pocas pripravy, aj samotneho predstavenia o nasej
vlastnej historii, o obcanoch, ktorych vlastny stat poslal na
istu smrt a este za to zaplatil, ma sokovalo a zmiatlo. Tolko
ludskej zloby a nenavisti hadam hranici so sialenstvom. Poucila
som sa z historie, hoci smutnej. A preto mal Shalom zmysel.
Aby sme sa poucili a hlavne nikdy nezabudli.
Zuzana Martinkova
***