Vaclav Havel vtedy a dnes
Ked som si precital clanok Jozefa Cermaka "Vaclav Havel sa
luci s politikou", nevedel som si vysvetlit preco sa tento
clanok objavil v Satellite prave 8. februara 2007.
Zrazu som pochopil. Dava mi moznost podakovat sa autorovi clanku
za prilezitost zamysliet sa nad uzasnym clovekom akym Vaclav Havel
pre mna bol a je. Uprimne dakujem, ze mam moznost povedat ako
som s napatim sledoval osudy disidentov a udalosti okolo Charty
77, ako som jemu a vsetkym, ktori sa postavili proti totalite
komunizmu fandil. Vo svojich meditaciach, vysielanych prostrednictvom
Slobodnej Europy, som viackrat vyjadril svoj obdiv ich nezlomnej
voli branit ludske a obcianske prava. Modlil som sa za disidentov,
za ich odvahu postavit sa nekompromisne na stranu pravde, spravodlivosti
a na obranu ujarmenej cirkvi. Vtedy som ani len netusil, ze mnohi
z nich pocuvali moje meditacie a jednym z nich bol aj vazen Vaclav
Havel.
Dakujem Jozefovi Cermakovi, ze mi dal prilezitost v pamati znovu
cestovat s panom prezidentom Vaclavom Havlom do Reykjaviku, Ottawy,
Toronta a Washingtonu. Bol som stastny, ze pocas statnej vecere
u najvyssieho predstavitela Kanady Vaclav Havel dakoval za to,
ze v roku 1968 Kanada spontanne zareagovala a prijala velke mnoztvo
Cechov a Slovakov hladajucich slobodu, najduc ju v tejto uzasnej
krajine. Tesil som sa, ze sa pan prezident rozhodol navstivit
Katedralu Premenenia Pana, aby si uctil martyrov grecko-katolickej
cirkvi a trpiacu cirkev, ktoru komunisti nasilne zlikvidovali.
Takyto akt moze urobit len genius ludskeho ducha, ktory davno
vie, ze duchovne hodnoty nemozno umlcat. Za tento nanajvys humanny
akt si ho slovenska pospolitost vysoko vazi. V mojej zivej pamati
zostane aj jeho strhujuci prejav pred senatormi a kongresmanmi
vo Washingtone.
Dakujem Jozefovi Cermakovi, ze mi dal prilezitost vyjadrit svoj
obdiv a uctu k najbrilantnejsiemu politikovi na rozhrani 20. a
21. storocia. Pokladam to za velku cest, ze ma vymenoval za svojho
poradcu, ze som mal moznost rezirovat jeho vysostne politicku
hru a citovat ho vo svojej knihe "Ked aj ticho hrialo".
Dakujem panovi Cermakovi, ze mi dal inspiraciu aby som aj takouto
formou vyjadril svoju uctu Vaclavovi Havlovi.
Dusan Toth
V Havel v Toronte