Mala romance na Bertramce
Johann Chrysostom Wolfgang Amadeus Mozart se narodil pred 250
lety v roce 1856 jako syn slavneho hudebnika Leopolda Mozarta.
Zemrel ve veku 35 let. Nekolikrat navstivil Prahu a v roce 1787
zde mela premieru jeho opera Don Giovanni. O jeho zivote
natocil Milos Forman slavny film Amadeus. Nyni Nove divadlo
uvede hru Mozart v Praze. Pred premierou jsme proto polozili
reziserce Brigite Hamvasove nekolik otazek:
ABE: 5. prosince si pripomeneme 215. vyroci Mozartovy smrti.
Je to nahoda, ze 1. prosince se chysta uvedeni hry Mozart v Praze
nebo je to urcity zamer zakoncit tento rok touto hrou?
BH: O uvedeni spominanej hry v tomto roku rozhodlo 250. vyrocie
Mozartovho narodenia a o termine jej premiery v prvom tyzdni decembra
zas vnutorne dispozicie torontskeho Noveho divadla, t.j. prosty
fakt zalozeny na tom, ktory z hercov moze venovat svoj volny cas
dvanastim tyzdnom intenzivneho skusaniu hry. To, ze nasa praca
vyvrcholi v dnoch, v ktorych si pietne pripomenieme aj zivot a
smrt W. A. Mozarta je zhoda okolnosti uzko suvisiaca so samotnou
predlohou hry. Novela Zdenky Psutkovej Ruze z Bertramky
sa totiz zacina spravou o Mozartovej smrti a pokracuje spomienkami
spevacky Jozefiny Duskovej na dni stravene v jeho spolocnosti.
ABE: Na plakatech chybi tentokrat autor hry, jak tato divadelni
hra vznikla?
BH: Meno autora hry sme na plagate neuviedli z cisto technickych
dovodov. Islo nam o to, aby si ludia v jeho graficky narocnom
obsahu vsimli najma to, co sa bude hrat, kde a kedy. V dalsich
propagacnych materialoch /v bulletine a v clankoch/ sa meno autora
dramatizacie novely Ruze z Bertranky, cize moje meno - uz uvadza.
Hru Mozart v Prahe aneb Mala romance na Bertramce som
napisala v uplynulom lete v priebehu siestich tyzdnov, ktorym
predchadzali tri mesiace studia historickych materialov, pocuvania
Mozartovej hudby. Tuto zdanlivo pasivnu cast priprav vystriedali
analyza textu, vyber nosnych motivov pre obsah buducej hry a
vytycenie konfliktov, vratane peripetii dramatickeho pribehu.
Bola to velmi vzrusujuca etapa prace, na ktoru rada spominam,
pretoze som v nej rozhodovala o tom, ktore motivy z novely pouzijem
a ako ich upravim, a ktore motivy si musim, inspirovana predlohou,
z gruntu vymysliet. Islo o urcenie zanru hry, stanovenie poctu
dramatickych osob a osnovu s nacrtnutymi dramatickymi situaciami.
Spominam si, ze najvacsiu starost som mala s rozsahom hry, cize
s trvanim a dlzkou buduceho predstavenia, pretoze pri vytvarani
nametu sa mi neustale vynarali nove a nove moznosti dramatickeho
deja. Po napisani prvej verzie hry nasledovali upravy textu,
upresnovane konkretnou predstavou o tom, kto z hercov Noveho
divadla bude hrat tu ktoru postavu. Vizia predstavenia sa premietla
aj do skusok a dalsich uprav textu a to aj v ramci hereckej tvorby.
Taketo herecke "osvojovanie" textu hry mi neprekaza,
pretoze svedci o tom, interpretov pribeh nejakym sposobom inspiruje
a chcu sa k nemu aj tymto sposobom vyjadrit.
ABE Kolikrat Mozart navstivil Prahu a ktere navstevy se to
tyka?
BH: Podla dochovanych materialov, Mozart navstivil Prahu asi
patkrat. Po prvy krat v zime l787, kedy dirigoval uspesnu reprizu
predstavenie Figarovej svadby a z noveho Nosticovho divadla
(dnes Stavovskeho) obdrzal objednavku na novu operu. Moja dramatizacia
sa zaobera udalostami, ktore boli, okrem ineho, spojene aj s dokoncovanim
objednanej opery a so svetovou premierou Dona Giovanniho
v oktobri 1787. Posledny pobyt Mozarta v Prahe, iba par mesiacov
pred jeho smrtou je viazany na korunovacne slavnosti pre naslednika
habsburskeho tronu Leopolda II. a na premierou opery La Clemenza
de Tito. K Prahe viazali Mozarta hlboke priatelske vztahy
s ceskymi hudobnikmi. Ani tu neprestal komponovat. V Prahe vznikla
okrem drobnych prilezitostnych skladieb aj znama koncertna aria
"Bella mia fiamma, addio", dedikovana Mozartovej blizkej
priatelke Jozefine Duskovej. Milovanemu mestu venoval Mozart okrem
Dona Giovanniho aj Symfoniu D-dur. Da sa povedat bez zvelicovania,
ze skladatel prezil na Bertramke tie najkrajsie chvile svojho
cinneho, ale zial kratkeho zivota.
ABE: Co vas na tomto pribehu nejvice zaujalo?
BH: Okrem okolnosti za ktorych sa opera Don Giovanni v kruhu
opernej spolocnosti Bondiniho dokoncovala, aj krehky vztah nenaplnenej
lasky genialneho skladatela a Jozefiny Duskovej, a v neposlednom
rade aj Mozartov zapas s casom.
ABE: Jak dlouho jste inscenaci pripravovala a kdo v ni bude
hrat?
BH: Inscenaciu sme zacali skusat v prvom tyzdni septembra.
Dnes som rada, ze v takom predstihu, lebo ako sa neskor ukazalo,
mnohi z hercov nemohli z pracovnych dovodov, dochadzat pravidelne
na skusky. Hned na prvej skuske sme museli riesit zmenu v obsadeni
do hlavnej roly a tuto potom zverit talentovanemu Martinovi Bonhardovi.
Tesim sa, ze Jozefiny Duskovej sa ujala Radka Tamchynova, herecka
a spevacka s najvacsimi predpokladmi pre tuto narocnu rolu. Dalsie
postavy hry su v rukach skusenych hercov ako su Jana Fabianova
(spevacka Saporiti), Jirko Benda (Dusek), Lenka Kimla (Konstance),
Zuzana Novotna (Betty), Petr Smetana (Johann), Jirko Skoda (impresario
Bondini), Bohdan Zatovkanuk (Casanova) a Petr Kohout (kaviarnik
Sturm). Vo vtipnych vedlajsich rolach sa predstavia nestori suboru
Josef Cermak (Copanek) a Milan Crhak (basnik Da Ponte) a publiku
dosial menej znami Zuzana Matejkovicova, Zuzana Borovjakova, Klara
Petrova, Roman Kozak a Lukas Krivka. Vo zvlastnej ulohe spevaka
Bassiho, t.j. prveho interpreta Dona Giovanniho, sa zaskvie
Janko Vaculik, clen Canadian Opera Company. Rada by som dodala,
ze napriek roznorodosti hereckeho potencialu skusky inscenacie
prebiehali hladko a v dobrej tvorivej atmosfere.
ABE:. Divadelni hru o Mozartovi si nelze predstavit bez hudby,
jak bude tato slozka v predstaveni zastoupena?
BH: Hudbobna zlozka inscenacie pozostava z diela W. A. Mozarta
a splna dve ulohy - dramaticku a ilustracnu. Pri jej vybere som
vychadzala z opernej, instrumentalnej a vokalnej tvorby skladatela.
V hre zazneju nielen predohry z Figarovej svadby a Dona Giovanniho,
ale aj drobne klavirne skladby a samozrejme, aria "Bella
mia fiamma, addio", o ktorej sa v pribehu z Bertramky hovori.
ABE: Prosinec je doba adventu; Mozart skladal duchovni hudbu,
bude predstaveni take orientovano timto smerem nebo se bude jednat
jen o komedii?
BH: Pokial ide o nadchadzajuci Advent, chcela by som dodat
nieco k zanru hry Mozart v Prahe. Ide v podstate melancholicku
komediu s celym radom vtipnych situacii, ktore su oramovane pripravou
zadusnej omse za Mozarta. Tato sa uskutocnila, podla historickych
faktov, v chrame sv. Mikulasa kam si Mozartovu pamiatku prislo
uctit viac ako styri tisic ludi. Hra, ktoru sme nastudovali sa
konci zmienkou o Lacrimose z Mozartovho Requiemu. O nej sa hovori
v poslednom dialogu manzelov Duskovych, ze je "napsana cela
v D-moll, az na zaverecny akord. Ten je najednou v dur... Jako
by nam Wolfgang otviral dvere do raje a chtel nas povzbudit ujistenim,
ze smrti zivot nekonci!" "Dal nam nadeji a nejen pro
smrt", uzatvara dramaticky pribeh o Mozartovi Jozefina Duskova
a dodava "Zanechal nam neco, co dela zivot krasnejsi nez
byl." Tomuto hudobnemu dedicstvu sme chceli vzdat hold nasou
pracou nad inscenaciou Mozart v Praze.
Rozhovor s B. Hamvasovou pripravil Ales
Brezina