Navrat na hlavni stranu

Mala romance na Bertramce
Johann Chrysostom Wolfgang Amadeus Mozart se narodil pred 250 lety v roce 1856 jako syn slavneho hudebnika Leopolda Mozarta. Zemrel ve veku 35 let. Nekolikrat navstivil Prahu a v roce 1787 zde mela premieru jeho opera Don Giovanni. O jeho zivote natocil Milos Forman slavny film Amadeus. Nyni Nove divadlo uvede hru Mozart v Praze. Pred premierou jsme proto polozili reziserce Brigite Hamvasove nekolik otazek:
ABE: 5. prosince si pripomeneme 215. vyroci Mozartovy smrti. Je to nahoda, ze 1. prosince se chysta uvedeni hry Mozart v Praze nebo je to urcity zamer zakoncit tento rok touto hrou?
BH:
O uvedeni spominanej hry v tomto roku rozhodlo 250. vyrocie Mozartovho narodenia a o termine jej premiery v prvom tyzdni decembra zas vnutorne dispozicie torontskeho Noveho divadla, t.j. prosty fakt zalozeny na tom, ktory z hercov moze venovat svoj volny cas dvanastim tyzdnom intenzivneho skusaniu hry. To, ze nasa praca vyvrcholi v dnoch, v ktorych si pietne pripomenieme aj zivot a smrt W. A. Mozarta je zhoda okolnosti uzko suvisiaca so samotnou predlohou hry. Novela Zdenky Psutkovej Ruze z Bertramky sa totiz zacina spravou o Mozartovej smrti a pokracuje spomienkami spevacky Jozefiny Duskovej na dni stravene v jeho spolocnosti.
ABE: Na plakatech chybi tentokrat autor hry, jak tato divadelni hra vznikla?
BH:
Meno autora hry sme na plagate neuviedli z cisto technickych dovodov. Islo nam o to, aby si ludia v jeho graficky narocnom obsahu vsimli najma to, co sa bude hrat, kde a kedy. V dalsich propagacnych materialoch /v bulletine a v clankoch/ sa meno autora dramatizacie novely Ruze z Bertranky, cize moje meno - uz uvadza. Hru Mozart v Prahe aneb Mala romance na Bertramce som napisala v uplynulom lete v priebehu siestich tyzdnov, ktorym predchadzali tri mesiace studia historickych materialov, pocuvania Mozartovej hudby. Tuto zdanlivo pasivnu cast priprav vystriedali analyza textu, vyber nosnych motivov pre obsah buducej hry a vytycenie konfliktov, vratane peripetii dramatickeho pribehu. Bola to velmi vzrusujuca etapa prace, na ktoru rada spominam, pretoze som v nej rozhodovala o tom, ktore motivy z novely pouzijem a ako ich upravim, a ktore motivy si musim, inspirovana predlohou, z gruntu vymysliet. Islo o urcenie zanru hry, stanovenie poctu dramatickych osob a osnovu s nacrtnutymi dramatickymi situaciami. Spominam si, ze najvacsiu starost som mala s rozsahom hry, cize s trvanim a dlzkou buduceho predstavenia, pretoze pri vytvarani nametu sa mi neustale vynarali nove a nove moznosti dramatickeho deja. Po napisani prvej verzie hry nasledovali upravy textu, upresnovane konkretnou predstavou o tom, kto z hercov Noveho divadla bude hrat tu ktoru postavu. Vizia predstavenia sa premietla aj do skusok a dalsich uprav textu a to aj v ramci hereckej tvorby. Taketo herecke "osvojovanie" textu hry mi neprekaza, pretoze svedci o tom, interpretov pribeh nejakym sposobom inspiruje a chcu sa k nemu aj tymto sposobom vyjadrit.
ABE Kolikrat Mozart navstivil Prahu a ktere navstevy se to tyka?
BH:
Podla dochovanych materialov, Mozart navstivil Prahu asi patkrat. Po prvy krat v zime l787, kedy dirigoval uspesnu reprizu predstavenie Figarovej svadby a z noveho Nosticovho divadla (dnes Stavovskeho) obdrzal objednavku na novu operu. Moja dramatizacia sa zaobera udalostami, ktore boli, okrem ineho, spojene aj s dokoncovanim objednanej opery a so svetovou premierou Dona Giovanniho v oktobri 1787. Posledny pobyt Mozarta v Prahe, iba par mesiacov pred jeho smrtou je viazany na korunovacne slavnosti pre naslednika habsburskeho tronu Leopolda II. a na premierou opery La Clemenza de Tito. K Prahe viazali Mozarta hlboke priatelske vztahy s ceskymi hudobnikmi. Ani tu neprestal komponovat. V Prahe vznikla okrem drobnych prilezitostnych skladieb aj znama koncertna aria "Bella mia fiamma, addio", dedikovana Mozartovej blizkej priatelke Jozefine Duskovej. Milovanemu mestu venoval Mozart okrem Dona Giovanniho aj Symfoniu D-dur. Da sa povedat bez zvelicovania, ze skladatel prezil na Bertramke tie najkrajsie chvile svojho cinneho, ale zial kratkeho zivota.
ABE: Co vas na tomto pribehu nejvice zaujalo?
BH:
Okrem okolnosti za ktorych sa opera Don Giovanni v kruhu opernej spolocnosti Bondiniho dokoncovala, aj krehky vztah nenaplnenej lasky genialneho skladatela a Jozefiny Duskovej, a v neposlednom rade aj Mozartov zapas s casom.
ABE: Jak dlouho jste inscenaci pripravovala a kdo v ni bude hrat?
BH:
Inscenaciu sme zacali skusat v prvom tyzdni septembra. Dnes som rada, ze v takom predstihu, lebo ako sa neskor ukazalo, mnohi z hercov nemohli z pracovnych dovodov, dochadzat pravidelne na skusky. Hned na prvej skuske sme museli riesit zmenu v obsadeni do hlavnej roly a tuto potom zverit talentovanemu Martinovi Bonhardovi. Tesim sa, ze Jozefiny Duskovej sa ujala Radka Tamchynova, herecka a spevacka s najvacsimi predpokladmi pre tuto narocnu rolu. Dalsie postavy hry su v rukach skusenych hercov ako su Jana Fabianova (spevacka Saporiti), Jirko Benda (Dusek), Lenka Kimla (Konstance), Zuzana Novotna (Betty), Petr Smetana (Johann), Jirko Skoda (impresario Bondini), Bohdan Zatovkanuk (Casanova) a Petr Kohout (kaviarnik Sturm). Vo vtipnych vedlajsich rolach sa predstavia nestori suboru Josef Cermak (Copanek) a Milan Crhak (basnik Da Ponte) a publiku dosial menej znami Zuzana Matejkovicova, Zuzana Borovjakova, Klara Petrova, Roman Kozak a Lukas Krivka. Vo zvlastnej ulohe spevaka Bassiho, t.j. prveho interpreta Dona Giovanniho, sa zaskvie Janko Vaculik, clen Canadian Opera Company. Rada by som dodala, ze napriek roznorodosti hereckeho potencialu skusky inscenacie prebiehali hladko a v dobrej tvorivej atmosfere.
ABE:. Divadelni hru o Mozartovi si nelze predstavit bez hudby, jak bude tato slozka v predstaveni zastoupena?
BH:
Hudbobna zlozka inscenacie pozostava z diela W. A. Mozarta a splna dve ulohy - dramaticku a ilustracnu. Pri jej vybere som vychadzala z opernej, instrumentalnej a vokalnej tvorby skladatela. V hre zazneju nielen predohry z Figarovej svadby a Dona Giovanniho, ale aj drobne klavirne skladby a samozrejme, aria "Bella mia fiamma, addio", o ktorej sa v pribehu z Bertramky hovori.
ABE: Prosinec je doba adventu; Mozart skladal duchovni hudbu, bude predstaveni take orientovano timto smerem nebo se bude jednat jen o komedii?
BH:
Pokial ide o nadchadzajuci Advent, chcela by som dodat nieco k zanru hry Mozart v Prahe. Ide v podstate melancholicku komediu s celym radom vtipnych situacii, ktore su oramovane pripravou zadusnej omse za Mozarta. Tato sa uskutocnila, podla historickych faktov, v chrame sv. Mikulasa kam si Mozartovu pamiatku prislo uctit viac ako styri tisic ludi. Hra, ktoru sme nastudovali sa konci zmienkou o Lacrimose z Mozartovho Requiemu. O nej sa hovori v poslednom dialogu manzelov Duskovych, ze je "napsana cela v D-moll, az na zaverecny akord. Ten je najednou v dur... Jako by nam Wolfgang otviral dvere do raje a chtel nas povzbudit ujistenim, ze smrti zivot nekonci!" "Dal nam nadeji a nejen pro smrt", uzatvara dramaticky pribeh o Mozartovi Jozefina Duskova a dodava "Zanechal nam neco, co dela zivot krasnejsi nez byl." Tomuto hudobnemu dedicstvu sme chceli vzdat hold nasou pracou nad inscenaciou Mozart v Praze.
Rozhovor s B. Hamvasovou pripravil Ales Brezina

Navrat na hlavni stranu