Koncert pre dvoch - vlastne
pre nas vsetkych
Otrepane klise hovori o hereckom koncerte, ci virtuozne zvladnutej
ulohe, alebo jednoducho o majstrovskom zmocneni sa role, v tom
ktorom predstaveni. Prirodzene iba v pripade, ked vsetko dobre,
alebo aspon zdanlivo dobre dopadne. V opacnom pripade ide o chvilkovu
indispoziciu protagonistu a ine objektivne cinitele, ktore zapricinili
nie celkom jednoznacny efekt. Taketo blahosklonne eufemizmy maju
zahmlit skutocnost, ze vysledny produkt umeleckeho usilia nestoji
za nic. Rad by som sa vyhol jednomu aj druhemu. Predstavenie Noveho
divadla 3 krat 2, ktore mohli divaci v Toronte uzriet cajsi pred
tyzdnom si nezasluzi ani klise ani blahosklonnost. Bolo jednoducho
skvele. Traja potmehudski Briti, James Saunders, Sir Alan Ayckbourne
a David Campton, nezavisle na sebe napisali akesi uryvky z partnerskeho
zivota heterosexualnych dvojic. Kazdy z nich ponal poeziu suzitia
po svojom a zaroven rovnako. To znamena pravdivo. Nie celkom prekvapujuco
vysvitlo, ze blizka koexistencia dvoch ludi, nie je vzdy jednoducha,
toboz nie idealna. Vsednost a rutina kazdodenneho zivota casto
ubija poetiku jestvovania a dovod, preco sme vlastne spolu. Ako
vravieval moj kamarat Marian Filadelfi, t.c. na druhom svete:
Zivot je jeden z najtazsich. Toto vsetko ale vacsina z nas pozna
az prilis dobre. Pozrime sa teda do zrkadla a neuteseny obraz,
ktory vidime, sme my sami. Tri pribehy, tri vekove kategorie.
Svadobna cesta, stredny vek a kusok nad hrobom. Dvaja herci. Ona
a on. Zuzana Martinkova je profesionalnou hereckou, co sa na vykone
ukazalo. Plynulo prechadzala z polohy do polohy od nedockavej
nevesty, cez zlomyselnu matronu v strednom veku az po nostalgicku
starenu, ktorej ani sentiment nebrani v drezurovani manzela. Okrem
neobycajne narocneho hereckeho partu, cele predstavenie rezijne
a viac menej aj produkcne zastresila. Takuto znosku funkcii, najma
vsak povinnosti zvladla bravurne. Ivan Razl je v civile inzinier.
Pravdepodobne dobry, kedze sa tym pomerne slusne zivi. Nemenej
dobry je aj herec. Tvarny, inteligentny, s dobrym sluchom a vrodenym
dramatickym nabojom. A okrem toho na javisku velmi dobre vyzera.
Rovnocenny partner pre Zuzku. Herecke carovanie dvoch hlavnych
a jedinych postav, by vyslo navnivoc bez podporneho teamu ludi,
ktorych prilis nevidno. Odborne spolupracovala Maja Breinerova,
ktora pomohla dotvorit herecke nuansy do podoby, v ktorej maximalne
oslovovali divaka. Stroha, esteticky vyvazena a prisne funkcna
scena Bohousa Macu, iba umocnila dojem jednoliateho celku, rovnako
ako hudba Bohdana Zatovkanuka. Jarka Spejchalova kostymy nielen
navrhla, ale aj zhotovila a neobycajne dobre zapadli do celkoveho
ducha a pocitu inscenacie. Bol to pre nu divadelny debut, rovnako
ako pre Ludku Moravcikovu, ktora sa uviedla ako inspicientka.
Svetla Iva Mejzra a sepkanie Ivany Janu takisto dotvarali celkovo
dobry dojem z predstavenia. Dve debutantky nam povedali: "Jarka
Spejchalova Ked ma Zuzka Martinkova poziadala o spolupracu, velmi
som sa potesila. Mohla som sa realizovat a okrem toho zazit aj
jedinecne okamziky v partii ludi, ktora si skutocne nevsedne dobre
rozumela a musim sa priznat, ze ked to cele skoncilo, plakala
som od dojatia a velmi lutujem, ze to nebude pokracovat. Ludka
Moravcikova: "Mna tiez oslovila Zuzka a kedze ma divadlo
od malicka lakalo rada som suhlasila. Boli sme velmi dobra partia,
casto sme sa smiali a vsetky problemy sme riesili lahko a s humorom."
Z ohlasov divakov -Manzelia Jenikovci< "Cozkaj uchvatne
(sarissky ekvivalent superlativu)."
Bohdan Valentovic: "Prvy raz mi z predstavenia Noveho divadla
nevytrcala ochotnickost. Velmi sa mi to pacilo."
Maria Gabankova: "Dvaja herci na minimalnom priestore dokazali
rozohrat skalu celeho zivota. Pekna a funkcna scena. Uzasne som
sa pobavila.
Luba Pala: "Zhodou okolnosti som bola v pravy cas na pravom
mieste. Zijem v Chicagu a prisla som navstivit kamaratku, ktora
ma zobrala do divadla. Vobec nelutujem, hoci zo zaciatku som bola
dost nedoverciva, poznajuc moravske amaterske divadlo v Chicagu.
Velmi prijemne ma prekvapila vysoka profesionalna uroven tunajsieho
suboru, respektive tej casti, ktoru som videla. Neuveritelne dobre
som sa citila a bol to pre mna velky zazitok."
Nuz a aby tej chvaly nebolo akosi privela. Poniektori divaci
sa stazovali, ze predstavenie bolo kratke, ze by tam vydrzali
sediet a zabavat sa dalsie dve hodiny. Dobreho vsak vela nebyva.
Nikdy. Rovnako ako poezia, to nie je len tak versovat, to je ponuknut
za letnej burky cinelu hromu. To zase cinil moj priatel Gusto
Dobrovodsky. Tiez toho casu nebohy.
Ivan Znasik
***