Su este anjeli?
V poslednych niekolkych rokoch si zacinam uvedomovat
svojrazny ukaz, ktory si akosi neviem vysvetlit. Vianoce byvaju
coraz castejsie. Poniektori jedinci, ktori este ziju to radostne
uzasno, kde biela je vzdy biela, cierna je ciernou, carovne a
tajomne udalosti sa deju kazdy den a vsetko krasne a dobre je
aj realne, dychtivo a nedockavo vitaju vyrocie narodenia Nazaretskeho
Tesara. Medzi taketo osvietene individua patri aj moj sestrocny
syn Martin. Nielen preto ho mam rad. Opravnene predpoklada, ze
sa cosi zazracne a nie celkom bezne chysta. Je sice trosku zmateny
tymi rozlicnymi Santa Clausami, Jeziskami, ci zimnymi slnovratmi,
tusi vsak, ze na mene az tak prilis nezalezi, dolezity je Zazrak.
A zazrak je dobry. Prinesu ho anjeli. Anjeli su vselijaki. Ti,
ktori vysedavaju v nebeskej kantine a clivo konzumuju etericky
gulas, zatialco dolu na Zemi zuri realita, ti ho prilis nezaujimaju.
Ba ani barokove baculate stvorenia, ktore v kostoloch trubia na
truby. Jeho anjeli nosia sportove dresy a prinasaju zazrak kazdy
den. Niektori z najoblubenejsich anjelov maju vynimku z tradicneho
anjelskeho imagu. Su cernosi. Vzdy ho rozradostnia. Zhovorcivi
anjeli vedia odpovede na vsetky otazky. Azda aj mlcanlivi. Na
Vianoce sa vsetko dozvieme. Mozno, ze na Bozie narodenie. Roznofarebni
anjeli sa zlietnu so svojimi posolstvami. Pre kazdeho z nas, ci
uz sme dobrej vole, alebo aj nie celkom. A Martin je neobycajne
zvedavy.
Ako som sa uz na uvod usiloval predoslat, som zalubeny. Milujem
svojho syna. Sexualne nevyrovnani jedinci spozorneju. Marne. Je
zadany.
A moj syn, ten miluje anjelov.
Akokolvek vyzeraju.
Ivan Znasik