Navrat na hlavni stranu

Cucoriedky
Tak nazyva znamy slovensky humorista Julius Satinsky dievcata vo veku od 15 do 25 rokov; ja by som podla vlastnej skusenosti povedal, ze aj mnohe 30 az 35 rocne sa dobre kvalifikuju. Pre tieto dievcata ­ cucoriedky, napisal Satinsky mnozstvo drobnych rad, ponauceni a  instruktazi, ktore najprv cital v rozhlase a potom vysli ako mala knizocka pod nazvom Cucoriedkaren.
Cucoriedkarni su vsak nielen rady pre mlade slovenske dievcata, su tam aj popisy z jeho ciest do zahranicia a zo stretnuti s cudzokrajnymi cucoriedkami, vesele i smiesne pribehy, ba aj rady pre chlapcov a muzov. Celym dielkom prenika Satinskeho jedinecny zmysel pre humor.
Julius Satinsky bol vynikajuci slovensky dramatik, herec, fejtonista, spisovatel. Spolu s partnerom Milanom Lasicom bol zakladatelom moderneho slovenskeho humoru, okrem ineho zalozili divadlo L+S. Je spoluautorom mnozstva scenok, dialogov i celovecernych programov, okrem inych: Ktosi je za dverami, Vecery pre dvoch, Necakanie na Godota, Soiree, Radostna sprava, Ako vznika sliepka, Nas priatel Rene, Nikto nie je za dverami, Den radosti, Jubileum.
Bol umelcom bez akehokolvek prehanania zaryto ceskoslovenskym, a to aj po rozdeleni republiky. Stal sa oblubencom mnohych ceskych reziserov - sam tvrdil, ze to bolo typom, ktory si v nom pestovali. Udajne za nim chodievali a prosili ho: "Hlavne nam neschudnite, pan Satinsky. My vas potrebujeme prave takehoto!"
Z jeho uloh vo filmoch su okrem inych najznamejsie: Vzdy mozno zacat, Vylet po Dunaji, Cezar a detektivi, Slavnost v botanickej zahrade, Nekonecna - nevystupovat, Smoliari, Rozpravka Svatojanskej noci, Pomocnik, S tebou me bavi svet, Srdecny pozdrav zo zemegule, Traja veterani, Predavac humoru, Skroceni zleho muze, Vesnicko ma strediskova, Moj hriesny muz, Utekajme, uz ide!.
Stvarnil aj mnozstvo divadelnych uloh, v skutocnosti take mnozstvo, ze je tazke ich vsetky vymenovat.
Julius Satinsky zomrel 29. decembra 2002 v Bratislave vo veku 61 rokov. Pri minulych prezidentskych volbach na Slovensku bol pan Satinsky opravdivy obciansky kandidat ­ navrhli ho sami obcania a chceli ho volit. Ale on sam kandidaturu odmietol s tym, ze urcite existuju lepsi kandidati na ten post. Ako sa ukazalo, mylil sa. Skoda. Keby bol byval prezidentom, mozno ho mohli lekari v Innsbrucku zachranit, pretoze trpel tzv. prezidentskou chorobou (rakovina hrubeho creva). A Slovensko mohlo mat mudreho nestranickeho prezidenta.
I ked ma Julius Satinsky na cely text Cucoriedkarne copyright, nemyslim si, ze keby bol nazive, by sa na mna zlostil. Jednak preto, ze sa snazim urobit velmi priliehavy portret jeho knizky a tiez preto, ze takto vlastne jeho knizocku propagujem. Naozaj, ak sa chystate na dovolenku, vezmite si Cucoriedkaren so sebou ­ je to skvele dovolenkove citanie. Nasledujuci uryvok je z kapitoly ktora sa menuje: Zanovitost ­ piatym padom volame. Je to skvela ukazka jemneho humoru Jula Satinskeho.
Moj kamarat z Prahy Lada Postulka vojencil v Trnave a zoznamil sa tam s jednou pipiskou. Sedeli v parku na lavicke a citali noviny. Ceski chlapci uz ini nebudu. Zavedu cucoriedku do parku a potom s nou citaju noviny... Na prvej strane bola nejaka basen o Bratislave.
Velkymi pismenami tam bolo napisane: "Dobry den, moja Bratislava!"
Lada sa pozastavil nad tym, ze tam nie je napisane: "Dobry den, moja Bratislavo! Co vy nemate piaty pad? Piatym padom oslovujeme."
"Mame piaty pad, coby sme nemali..." namietala dievcina.
"No nemate! Keby ste mali piaty pad, tak tam bude napisane Bratislavo, a nie Bratislava! Dobry den, moja Bratislavo!"
"Preco by tam malo byt moja Bratislavo? Mame piaty pad, co by sme nemali... Aj my piatym padom oslovujeme... mame piaty pad. Mame!" svitorila cucoriedka a jej hlase bolo coraz viacej zanovitosti.
"No pockaj, pockaj," pokracoval cesky vojak Lada. "Ja sa volam Lada. Patym padem volame. Tak ma teda zavolaj po slovensky patym padem! No? Ja jsem Lada... Zavolaj ma!"
A cucoriedka mu povedala: "Pod sem!"
R. N. Royko, Calgary

Navrat na hlavni stranu