Navrat na hlavni stranu
Cucoriedky
Tak nazyva znamy slovensky humorista Julius Satinsky dievcata
vo veku od 15 do 25 rokov; ja by som podla vlastnej skusenosti
povedal, ze aj mnohe 30 az 35 rocne sa dobre kvalifikuju. Pre
tieto dievcata cucoriedky, napisal Satinsky mnozstvo drobnych
rad, ponauceni a instruktazi, ktore najprv cital v rozhlase
a potom vysli ako mala knizocka pod nazvom Cucoriedkaren.
V Cucoriedkarni su vsak nielen rady pre mlade slovenske
dievcata, su tam aj popisy z jeho ciest do zahranicia a zo
stretnuti s cudzokrajnymi cucoriedkami, vesele i smiesne pribehy,
ba aj rady pre chlapcov a muzov. Celym dielkom prenika Satinskeho
jedinecny zmysel pre humor.
Julius Satinsky bol vynikajuci slovensky dramatik, herec, fejtonista,
spisovatel. Spolu s partnerom Milanom Lasicom bol zakladatelom
moderneho slovenskeho humoru, okrem ineho zalozili divadlo L+S.
Je spoluautorom mnozstva scenok, dialogov i celovecernych programov,
okrem inych: Ktosi je za dverami, Vecery pre dvoch, Necakanie
na Godota, Soiree, Radostna sprava, Ako vznika sliepka, Nas priatel
Rene, Nikto nie je za dverami, Den radosti, Jubileum.
Bol umelcom bez akehokolvek prehanania zaryto ceskoslovenskym,
a to aj po rozdeleni republiky. Stal sa oblubencom mnohych ceskych
reziserov - sam tvrdil, ze to bolo typom, ktory si v nom pestovali.
Udajne za nim chodievali a prosili ho: "Hlavne nam neschudnite,
pan Satinsky. My vas potrebujeme prave takehoto!"
Z jeho uloh vo filmoch su okrem inych najznamejsie: Vzdy mozno
zacat, Vylet po Dunaji, Cezar a detektivi, Slavnost v botanickej
zahrade, Nekonecna - nevystupovat, Smoliari, Rozpravka Svatojanskej
noci, Pomocnik, S tebou me bavi svet, Srdecny pozdrav zo zemegule,
Traja veterani, Predavac humoru, Skroceni zleho muze, Vesnicko
ma strediskova, Moj hriesny muz, Utekajme, uz ide!.
Stvarnil aj mnozstvo divadelnych uloh, v skutocnosti
take mnozstvo, ze je tazke ich vsetky vymenovat.
Julius Satinsky zomrel 29. decembra 2002 v Bratislave vo
veku 61 rokov. Pri minulych prezidentskych volbach na Slovensku
bol pan Satinsky opravdivy obciansky kandidat navrhli ho
sami obcania a chceli ho volit. Ale on sam kandidaturu odmietol
s tym, ze urcite existuju lepsi kandidati na ten post. Ako
sa ukazalo, mylil sa. Skoda. Keby bol byval prezidentom, mozno
ho mohli lekari v Innsbrucku zachranit, pretoze trpel tzv.
prezidentskou chorobou (rakovina hrubeho creva). A Slovensko
mohlo mat mudreho nestranickeho prezidenta.
I ked ma Julius Satinsky na cely text Cucoriedkarne
copyright, nemyslim si, ze keby bol nazive, by sa na mna zlostil.
Jednak preto, ze sa snazim urobit velmi priliehavy portret jeho
knizky a tiez preto, ze takto vlastne jeho knizocku propagujem.
Naozaj, ak sa chystate na dovolenku, vezmite si Cucoriedkaren
so sebou je to skvele dovolenkove citanie. Nasledujuci uryvok
je z kapitoly ktora sa menuje: Zanovitost piatym padom
volame. Je to skvela ukazka jemneho humoru Jula Satinskeho.
Moj kamarat z Prahy Lada Postulka vojencil v Trnave
a zoznamil sa tam s jednou pipiskou. Sedeli v parku
na lavicke a citali noviny. Ceski chlapci uz ini nebudu.
Zavedu cucoriedku do parku a potom s nou citaju noviny...
Na prvej strane bola nejaka basen o Bratislave.
Velkymi pismenami tam bolo napisane: "Dobry den, moja Bratislava!"
Lada sa pozastavil nad tym, ze tam nie je napisane: "Dobry
den, moja Bratislavo! Co vy nemate piaty pad? Piatym padom oslovujeme."
"Mame piaty pad, coby sme nemali..." namietala dievcina.
"No nemate! Keby ste mali piaty pad, tak tam bude napisane
Bratislavo, a nie Bratislava! Dobry den, moja Bratislavo!"
"Preco by tam malo byt moja Bratislavo? Mame piaty pad, co
by sme nemali... Aj my piatym padom oslovujeme... mame piaty pad.
Mame!" svitorila cucoriedka a jej hlase bolo coraz viacej
zanovitosti.
"No pockaj, pockaj," pokracoval cesky vojak Lada. "Ja
sa volam Lada. Patym padem volame. Tak ma teda zavolaj po slovensky
patym padem! No? Ja jsem Lada... Zavolaj ma!"
A cucoriedka mu povedala: "Pod sem!"
R. N. Royko, Calgary