Eva Bachletová v Toronte

Kanadská premiéra zbierky Evy Bachletovej  Vo večnosti slobodná

Divadlo poézie a malých javiskových foriem, pri Torontskom slovenskom divadle uviedlo pásmo z tvorby slovenskej poetky pod názvom: Popoludnie s Evou Bachletovou. Po slávnostných službách Božích Zoslania Ducha Svätého v knižnici Evanjelického cirkevného zboru Svätého Lukáša sa 4. júna stretlo do tridsati záujemcov bratov a sestier, aby si vypočuli hlboké vyznanie viery Evy Bachletovej Vo večnosti slobodná.

V réžii M. Valérie Tóthovej recitovali Sonia Almanova, Jozef Šimčisko a Dušan Tóth. Recitátori sa predstavili v tom najlepšom svetle. Ich intepretácia silnej duchovnej poezie bola pravdivá, úprimná a nadovšetko dotýkala sa priamo sŕdc poslucháčov. Prítomní si žiadali scenár a niekoľko kusov výberu duchovnej poezie sa priamo na mieste rozchytalo. Režisérka musela prisľúbiť, že aj zvukovo bude pásmo prístupné aj pre tých, ktorí sa popoludnia nemohli zúčastniť.

Dušan Toth v reflexii napísal: “V jej živote je zakódovaná viera v Boha, ktorého nielen vyznáva, ale ktorý žije v jej srdci a ktorý ju sprevádza životom. “Aký pokoj, údiv, cit, svetlo, keď Boh sa dotkne človeka, keď mu požehná.”

Ak nevyjdeme so svojou vierou do života, ak chcete aj na námestia – zostáva mŕtva. Bachletová sa teší z cesty životom, z každého kroka,  z každej chvíle.  Potom, aj konečná stanica jej života vytvorí: “Pokoj  v duši - to všetko – je veľký Boží dar.”

Nie je oslobodená od problémov. Nie je imúnna voči zlu, ktoré na ňu každodenne dolieha. Aj slová majú svoju melódiu a tam kdesi v podtónoch jej slov som citil akýsi smútok, bôľ, trpkosť, sklamanie, ktoré vyvážila Bohom, ktorý je s ňou stále. Jej Boh a viera v Neho jej dáva rovnováhu, duchovnú silu prekonať zlé chvíle, tažké dni: “Neopusť svoju radosť z Boha a ľudí… neopusť ani mňa, keď ma stretneš.”

Viera jej dáva silu vidieť veci v pravom svetle, aké v skutočnosti sú, aké by mali byť. Viera jej dáva silu premenit veci v dobro pre človečenstvo.

Etické princípy sú ako pevný plot okolo jej srdca a bezpečnou oázou, v ktorej sa citi isto, chránená pred všetkými nastrahami.

Torontské slovenské divadlo si nemohlo vybrať lepší termín pre uvedenie Bachletovej poezie ako Deň Letníc, lebo Duch Svätý, Duch Kristov bol silne prítomný.  Ľudia odchádzali povznesení z veľkého duchovného zážitku.

Rasťo Šulla, Kanada

***