Deset otázek pro dva nové velvyslance
Minule jsme položili deset otázek novému českému velvyslanci Pavlu Hrnčířovi. Dnes stejné otázky pokládáme slovenskému velvyslanci Andreji Drobovi.
ABE: Mohl byste nám říci, kdy začalo vaše působení v Kanadě a na jakých diplomatických postech jste před tím působil?
AD: Do Kanady som pricestoval 29. septembra 2014. Poverovacie listiny som do rúk generálneho guvernéra odovzdal 2. októbra v meste Quebec. Moje pôsobenie na ministerstve zahraničných vecí Slovenskej republiky začalo na jeseň v roku 1998. Prvým diplomatickým postom v zahraničí bola pre mňa Stála misia SR pri OSN v New Yorku (2001-2005). V rokoch 2007 až 2011 som bol vyslaný na Veľvyslanectvo SR vo Washingtone v USA, kde som pracoval ako zástupca veľvyslanca. Isté obdobie som pôsobil aj ako vedúci oddelenia zahraničných vzťahov a protokolu v kancelárii primátora hlavného mesta SR Bratislavy. Do Kanady som pricestoval z pozície riaditeľa kancelárie ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
ABE: Odkud pocházíte, vzpomínky na dětství a střední školu. Navštěvoval jste gymnázium nebo nějaký jiný druh střední školy? Kam jste jezdil o prázdninách?
AD: Pochádzam z Bratislavy, kde som navštevoval základnú školu, gymnázium a následne univerzitu. Spomienky na detstvo mám vďaka mojim skvelým rodičom nesmierne krásne. Prázdniny sme trávievali väčšinou na horách buď lyžovačkami v zime alebo turistikou a výletmi v lete. Našim obľúbeným miestom sú dodnes Donovaly, no rodičia si dali záležať na tom, aby sme s bratom poznali a obdivovali krásy všetkých kútov Slovenska. V mladosti som sa aktívne venoval plávaniu a navštevoval som aj osemročné športové gymnázium. Vo svojich 16. rokoch som dráhu športovca opustil a môj život sa ubral iným smerom.
ABE: Kam jste chodil na vysokou školu? Bydlel jste na koleji, navštěvoval jste studentské hospody, které to byly? Co Vás na studiu zaujalo? Co byla vedlejší činnost mimo studium? Cestoval jste? Studenti nemívají mnoho peněz, jezdil jste stopem?
AD: Vyštudoval som Obchodnú fakultu Ekonomickej univerzity v Bratislave. Radosti a starosti života na internáte som teda ako Bratislavčan nezažil, resp. zažil iba príležitostne. Popri štúdiu som absolvoval viacero typických študentských prác a letných brigád. Občasne som tlmočil a prekladal z angličtiny a ako sprievodca som často sprevádzal zájazdy slovenských turistov do zahraničia. Precestoval som takto veľkú časť Európy, ale napr. aj Čínu a Južnú Afriku. Práca, v ktorej je človek v úzkom kontakte s ľuďmi, ma mimoriadne baví a na moje sprievodcovské obdobie spomínam veľmi rád. S niektorými z mojich cestovateľov som v kontakte dodnes. K cestám stopom – áno občas som využil aj tento spôsob cestovania a to spoločne s bratom alebo kamarátmi. Precestoval som tak napr. Belgicko a Holandsko. Počas univerzity som mal možnosť ako študent stráviť aj jeden rok v USA a Kanade.
ABE: Jaké bylo vaše první zaměstnání po škole? Co se změnilo po příchodu do zaměstnání? Změnil se váš život?
AD: Mojim prvým zamestnaním po ukončení štúdia bolo to, ktoré vykonávam dodnes. Hovorí sa, že diplomacia je poslaním, láskou na celý život. Ja som mal vždy mimoriadne šťastie na svojich nadriadených, ktorí boli skúsenými profesionálmi a mohol som sa od nich mnohému naučiť. Diplomati, ako bývalý minister zahraničných vecí Eduard Kukan, súčasný minister Miroslav Lajčák, veľvyslanec Peter Tomka (bývalý predseda Medzinárodného súdneho dvora v Haagu) a mnohí ďalší, pod ktorých odborným vedením som mal možnosť pracovať, môj vzťah k diplomacii a zahraničnej politike formovali a viac a viac prehlbovali.
ABE: V literatuře dáváte spíše přednost románům než povídkám, nebo máte pocit, že v době internetu jsou knihy již minulostí? Jaké autory máte rád?
AD: Dobrá kniha je trvalá hodnota. Patrím k tým, kto potrebuje v knihe listovať. Mám rád rituál, keď človek vytiahne knihu z knižnice, začíta sa do nej a prevracia strany. V tomto internet pre mňa knihy v klasickej forme nikdy nenahradí. Vlastním síce aj elektronickú čítačku s množstvom kníh, no tá je skôr pre mňa iba dovolenkovým „plážovým“ spoločníkom. Mojim obľúbeným žánrom sú životopisné diela významných osobností svetových dejín a politiky, politická história (najmä 20. storočie) a cestopisy. Jedným z mojich vyhľadávaných autorov je napr. americký investigatívny novinár a spisovateľ Bob Woodward. Rád však siahnem aj po poviedkach a románoch.
ABE: Film je široký pojem, ale které filmové období máte nejradši ve světové kinematografii? Kterého českého či slovenského režiséra jste si oblíbil?
AD: Bez mnohých skvostov českej a slovenskej kinematografie si dnes spoločne s rodinou hádam už ani nevieme predstaviť Vianoce. Klasické slovenské a české rozprávky a mnohé vynikajúce seriály ma sprevádzali od detstva a rannej mladosti a dodnes nestratili nič zo svojej hodnoty a aktuálnosti. Mojim obľúbeným českým režisérom je Jan Svěrák, ktorý so svojím otcom, hercom a scenáristom Zdenkom vytvorili viacero silných a nezabudnuteľných diel. Zo slovenskej tvorby je to napr. film režiséra Martina Ťapáka Pacho, hybský zbojník. Nemôžem zabudnúť na Milana Lasicu a Júliusa Satinského a ich skutočne nadčasovú brilantnú divadelnú, filmovú a knižnú tvorbu.
ABE: Máte vztah k výtvarnému umění, měl jste čas navštívit některou kanadskou galerii, ať již v Ottawě nebo zde v Torontě? Který umělec vás zaujal?
AD: Som vášnivým obdivovateľom a zberateľom výtvarného umenia. Páčia sa mi najmä krajinky a mojimi obľúbenými autormi sú umelci slovenskej moderny. Tým, že veľa cestujem a pravidelne trávim niekoľko rokov v zahraničí, obrazy a výtvarné umenie považujem za jeden zo spôsobov ako si vytvoriť svoj kúsok domova i v cudzine. Mnohé z diel, ktoré tvoria moju zbierku zobrazujú slovenské hory a mestá, osobitne Bratislavu. Tu v Ottawe som spoločne s rodinou navštívil Národnú galériu, ktorá nás mimoriadne zaujala a uchvátila. Pri potulkách po Kanade sa vždy, ak mi dovolí čas, rád zastavím aj v menších galériách, ktoré majú svoju osobitnú atmosféru a čaro.
ABE: Který sport máte rád? Provozujete nějaký aktivně?
AD: Športu sa síce už venujem menej, ale láska k plávaniu mi ostala dodnes. Rovnako rád hrávam tenis. Spoločne s rodinou lyžujeme a chodíme na časté turistické výlety. S otcom som na Slovensku rád v zime bežkoval. Ako divák si vždy s potešením pozriem dobrý hokej. Tu v Kanade som mal možnosť vyskúšať aj typické zimné kanadské športy ako napr. snow-shoeing.
ABE: Od 1. ledna 1993, kdy došlo k rozdělení Československa, se obě země vydaly svojí cestou, mnohé mají společné, ale je zde jeden rozdíl, v Čechách se platí korunami na Slovensku eurem. V Čechách například intervenuje ČNB a uměle snižuje hodnotu koruny, což pociťují kanadští důchodci pobírající český důchod; ten kdo bral vloni 500 dolarů, nyní bere 440 dolarů. Navíc kupní hodnota koruny je při návštěvě ČR nižší. V Eurozóně je větší stabilita měny, ale bohatší státy doplácejí na chudší. Mohli byste v stručnosti říci výhody a nevýhody jednoho či druhého systému?
AD: Slovenská republika prijala euro ako svoju menu v roku 2009 ako prvá a zatiaľ jediná z krajín V4. Predpokladom bolo splnenie viacerých prísnych kritérií, ktoré dokazujú, že krajina a jej finančná politika sú stabilné, zodpovedné a zdravé. To je podľa môjho názoru aj jasným signálom pre zahraničných partnerov a investorov. Slovensko je pre nich v tomto zmysle jasne ekonomicky a finančne čitateľné. Prijatím eura sa zjednodušili finančné a účtovné operácie medzi slovenskými firmami a ich partnermi v ďalších krajinách eurozóny. Euro prinieslo aj praktické výhody a zjednodušenia pre občanov, napr. pri cestovaní.
ABE: Co byste si přáli dosáhnout během svého velvyslaneckého působení v Kanadě?
AD: Kanada a Slovensko sú dnes blízkymi partnermi a spojencami. Úzko spolupracujeme v mnohých oblastiach. Každým rokom rastie aj naša vzájomná obchodná výmena. SR s Kanadou spája aj veľká komunita Slovákov, ktorí tu našli svoj nový domov. To všetko prirodzene určuje aj moje priority ako veľvyslanca. Budem sa snažiť pracovať tak, aby Slovensko bolo v Kanade pri mojom odchode známejšie, aby sme zintenzívnili politické kontakty, prehĺbili našu obchodnú spoluprácu a rástol objem investícií. Veľký potenciál vidím aj v cestovnom ruchu. Chcem, aby Slovensko spoznalo viac Kanaďanov a aby sa moja krajina stala pre Kanaďanov obľúbenou turistickou destináciou. Pracujem aj na rozvoji kontaktov v oblasti kultúry a spolupráce medzi našimi akademickými a vedeckými inštitúciami. SR a Kanada majú podpísanú Zmluvu medzi Slovenskou republikou a Kanadou o mobilite mladých, ktorá uľahčuje pobyty, štúdium a prácu pre našich mladých ľudí. Mojim cieľom je, aby mladí ľudia z oboch krajín naplno využívali možnosti a potenciál, ktorý im táto dohoda ponúka.
Nakonec bych chtěl poděkovat oběma velvyslancům za zodpovězení otázek a doufám, že to není poslední setkání na stránkách našich novin.
Aleš Březina
***