Horuce leto 68
Recenzia
Pred niekolkymi tyzdnami vyslo na Slovensku v nakladatelstve Marencin
PT dielo Viliama Klimacka Horuce leto 68. Spoluzakladatel,
reziser, scenarista a herec bratislavskeho divadla GUnaGU
Viliam Klimacek napisal uvedenu knihu na zaklade svojich rozhovorov
s utecencami z byvaleho Ceskoslovenska pocas pobytu v Toronte
v roku 2007.
Dielo zachytava osudy niekolkych Slovakov pocas viacerych desatroci
az do sucasnosti, pricom prelomovy rok 1968 predstavuje pre nich
vsetkych rozhodujuci medznik v ich zivote. Ide o ludi, ktori sa
rozhodli opustit svoju vlast, pretoze sa nedokazali zmierit s
okupaciou, nedokazali zit v neslobode. Postavy romanu nakoniec
zakotvili v Kanade, aj ked ich zivotna put po odchode z vlasti
nebola vzdy priamociara.
Pred citatelom defiluje skupina zaujimavych postav, casto protikladnych.
Evanjelicky farar Jozef, ktory odmietol spolupracovat s STB a
preto nemohol byt vysvateny a jeho manzelka Erika, mlada dievcina
zidovka Tereza, ktoru okupacia zastihla spolu s ostatnymi Mnackovymi
detmi v izraelskom kibuce Masaryk a jej buduci manzel
Milan, lekarka Petra, jej matka a otec - technicky riaditel podniku
na vyrobu zdravotnickych zariadeni, ale tiez prisluhovaci rezimu,
ktori na nom parazitovali a mnohi dalsi, ktori sa pred nim sklonili.
Niektori sa s rezimom rozisli uz pred sestdesiatym osmym, okupacia
sa stala tou prislovecnou poslednou kvapkou, ktorou dzban pretiekol
a oni vedeli, ze uz dalej nemozu. Inych zastihol prichod vojsk
v zahranici a rozhodli sa nevratit.
Zivot v cudzine, v odluceni od najblizsich, bol nesmierne narocny.
Pomery v Kanade boli specificke, firmy vyzadovali predchadzajucu
prax u kanadskeho zamestnavatela, co velmi stazovalo najst si
pracu zodpovedajucu nadobudnutej kvalifikacii. Vacsina vzdelanych
emigrantov musela prve roky pracovat fyzicky, vykonavat slabo
platene cinnosti. Az po dobrom zvladnuti anglictiny mali nadej
najst si nieco lepsie. Museli pritom zivit svoje rodiny. Domov,
do neslobody, do ostnatym drotom obohnanej socialistickej klietky
sa vratit nemohli a nechceli. Zivot v slobodnej krajine bola ich
jedina, ale nicim nezaplatitelna deviza. Vzajomne si pomahali
a nakoniec prezili. Dokazali sami sebe, ze sa rozhodli spravne,
ich tuzba po slobode a pravde im pomohla prekonat tazkosti krutej
reality. Ale ten boj o hole prezitie, ten boj najst si svoje miesto
v dalekom svete kazdeho z nich poznacil.
Casy sa zmenili, nezna revolucia zmietla nenavideny rezim neslobody,
false a klamu. A oni pravom citia zadostucinenie za vsetko to
stradanie, za vsetok ten strach a neistotu, za vsetok ten smutok,
bolest a zial co museli v dalekej cudzine osamote prekonat. Mali
by sme si ich vazit lebo bez takychto ludi by sme sa slobody neboli
nikdy dockali.
Autor zvolil moderny, jednoduchy rozpravacsky styl, formu dialogu
s ciatelom bez zdlhavych opisov. Jednotlive obrazy, nacrtnute
skycovite, su plne dynamiky. Zivotne osudy hrdinov romanu sa vzajomne
preplietaju, vytvaraju pravdivu, vierohodnu mozaiku situacii,
vztahov a atmosfery v ramci ktorej sa odohravali.
Horuce leto 68 je zaujimave citanie. Nastavuje zrkadlo
starsim generaciam, ale aj mladym ludom. Nuti nas zamysliet sa
nad vlastnym videnim sveta, nad vlastnymi hodnotami. Stalo im
to zato? Stalo nam to zato? Stalo to zato?
Na toaletach montrealskej YMCY bolo do steny vyryte telefonne
cislo evanjelickeho farara Jozefa a pod nim veta: "Na tomto
cisle pomozu kazdemu, nielen luteranom". A pomohli. Preco?
Je to ako v rozpravke "Sol nad zlato". Maruskina solnicka
bola vzdy plna, pretoze Maruska ludi milovala. Solnicka lasky
je vzdy plna. Cim viac z nej clovek rozdava, tym viac sa mu z
nej dostava. Ano, stalo to zato.
Rastislav Sulla