Preco mam rad slovencinu?
"Na Slovensku mame nieco, co ma cenu zlata. Su
to ludia. Kazdy ma nieco v sebe. Myslim tym talent. Moja mamka
ma talent na cesanie. Moja babka prekrasne spieva ludove piesne.
Moja pani ucitelka ma talent na to, ze je super ucitelka. Moja
kamaratka vie pekne recitovat. Moji spoluziaci vedia krasne pomoct
a poradit aj v tazkych chvilach a robit dobre skutky. Chcem zit
medzi tymi, ktorych mam najradsej," citame v stvrtackej
ulohe Michaely z Vranova nad Toplou. Iste aj preto, ze
deti smu vyrozpravat bezprostredne zazitky, nie je im zatazko
pisat nepovinny sloh. Sutaz Preco mam rad slovencinu, preco mam
rad Slovensko nevyhladava literarne talenty a predsa sposob
ako skolaci o Slovensku a slovencine pisu, je objavnejsi ako mnohe
literarne experimenty. A tak je aj z prac laureatov 17. rocnika
sutaze zbornicek, v ktorom nas mnohe potesi. Ved ho vytvorili
najmladsi pamatnici celych dejin Slovenskej republiky: "Ked
som sa narodil, mala Slovenska republika len tri roky.
Nemala predo mnou velky naskok. Ved coze su to tri rocky. Ale
kolko slavy nasa vlast prezila za svojich sestnast rokov"
(siedmak Enriko zo Semerova). "Slovensko ma nielen talent,
ale aj krasnych ludi. To krasno je zasiate v ich dusi"
(deviatacka Kristina z Paty). "Citim, ze tu ludia maju
srdcia z medovnikoveho cesta"(osmak Lukas z Dechtic).
"Hanba tomu, kto hani svoju krajinu v cudzine,
len aby nevyzeral zle" (Michaela, prvacka na strednej
skole v Bardejove). "Laska k otcine a matercine vchadza
do cloveka akosi nebadane a prirodzene" (tretiacka
Jarmilka z Bodonosa v Rumunsku). "Ci sa slovensky
jazyk v Srbsku aj nadalej zachova, to zavisi len od nas. Musime
ho pestovat a prenasat z pokolenia na pokolenie"
(patnastrocny Jan, Bacsky Petrovec, Srbsko). "A vedia
Slovaci na Slovensku, ze vo Vojvodine tecie aj slovenska krv?"
(prvak na strednej Stanislav, Bacsky Petrovec).
Pozoruju, vnimaju, nachadzaju presne slova. Objavuju, co my dospeli
uz nikdy neuvidime, a z objavov sa tesia sposobom sebe vlastnym:
"To nase a s bodkami zavidi aj Dan v Kodani"
(siestacka Dominika zo Stupavy). "Ved Slovak sa
nestrati, nepusti hned do gati" (piatacka Bibiana z Kolty).
"A tie Tatry, ked uz mame, lykozrutom si nedame"
(siestak Matus z Likavky)...
Toto vsetko sa nam vysypalo zo skolskej pisanky.
Aj vdaka sutazi deti zistili, ze "slovenska vytrvalost
je hodna Guinnessovej knihy rekordov" (piatacka
Gabriela z Kysaca v Srbsku). A ci nie je najkrajsou pointou sutaze
udivena veta tretiacika Tomasa z Galanty: "Ani by som
nebol povedal, ze nase Slovensko je take prenadherne..."
Do 17. rocnika sutaze prisli postove zasielky s vybranymi
ulohami zo 139 skol a 109 miest na Slovensku (abecedne od Bajerova
po Zeliezovce), ale aj zo siestich krajin za hranicami. Najdite
si na mape Chorvatska Ilok, Jelisavac, Josipovac, Markovac a Nasice,
v Srbsku Kysac, Selencu a Bacsky Petrovec, v Rumunsku Bodonos
a Nadlak, na Ukrajine Uzhorod a nezatvarajte atlas! Po sedemnastich
rokoch je sutaz o slovencine takmer celosvetova lebo ulohy
prisli aj zo Slovenskej katolickej misie v Mnichove v Nemecku
a z Katolickej skoly sv. Juraja v kanadskej Ottawe (a spomenme
si na ulohu z Pertu v Australii v ktoromsi predchadzajucom rocniku).
Akoze by sme sa netesili na slavnost vyhlasenia vysledkov v
Novych Zamkoch, kde nas na namesti tradicne ocakava prvy kodifikator
spisovnej slovenciny Anton Bernolak. Sedemnastrocni mladi ludia
su predobrazom vybusnej tvorivosti, nekonvencnosti, citu. Azda
aj preto novozamocki hostitelia niekolkonasobne prekvapili: inovovanym
programom pri Bernolakovej soche, kde v roku 160. vyrocia umrtia
Jana Holleho odznelo pasmo z jeho poezie, skusobny kamen i slava
prvej kodifikovanej podoby slovenciny (a trochu zlomjazycek pre
nase storocie), vynovena bola aj scena v Kulturnom centre Nabrezie.
Pocas predstavovania laureatov premietali sa na nej obrazy Slovenska,
a ked program vrcholil, spoznavali sme nositelov najvyssich oceneni
z videozaznamu tak, ako ziju v peknej prirode a cistou slovencinou
nielen pekne pisu, ale aj hovoria. Trochu tak, ako to kazdy den
citime, vytisla technika (video) strhujuci vybuch energie folklorneho
suboru Maticiarik, ktory zatancoval a zaspieval o to kratsie (ale
iste aj krajsie), prijemne prekvapilo hudobne vystupenie pedagogov
ZUS a novozamocki recitatori, interpreti vitaznych uloh...
A hoci sme sa skoro rano skoro zlakli, ked na prezencnych listinach
podpisy pribudali velmi pomaly, napokon mala dychova hudba Banovcanka
z Banova koho privitat. Prisiel aj osobny list pana prezidenta,
aj zastupcovia MS SR aj MK SR, Matice slovenskej a Jazykovedneho
ustavu SAV, aj novozamocky pan primator a ini vzacni hostia, aj
deti z rozne vzdialenych koncin Slovenska i zo zahranicia. Hoci,
dalo sa citat, kde asi na cestu do Novych Zamkov nezvysovalo,
nuz zabolelo, preco prave oni, mali, nemohli medzi ostatnymi zaziarit
v zasluzenej chvilke pochvaly. A tak nam chybali deti z Oravy,
Kysuc, casti vychodu...
Ano, z Kanady boli dve deticky. Kristina Babiakova z Katolickej
skoly sv. Juraja v Ottawe ziskala prestiznu cenu v kategoriu zahranicnych
ucastnikov, Osobitnu cenu predsedu Matice slovenskej, a v zbornicku
je citat z ulohy Evy Plesnikovej, predpokladam, ze z tej istej
triedy.
Do radosti padla este jedna chvilka smutku: spolu s detmi sme
vsetci este raz podakovali basnikovi Milanovi Rufusovi, velkemu
priaznivcovi nasej sutaze... (Kolko deti v ulohe oslovilo prave
jeho!)
Sedemnasty rocnik sa skoncil a ostali po nom dva chrobaciky
v hlave: ci by naozaj laureati sutaze mohli byt hostami programu
Martinskej slovesnej jari a ci by naozaj z tolkych krasnych detskych
vyznani raz mohla byt knizka...
Magda Baloghova