Horuce leto 68
O nas, bez prilisneho sentimentu,
alebo Horuce leto 68.
V piatok 9 januara 2009 o 20 hodine, v sobotu o 15 a opet o 20
hodine uvidite vo Fairview Theatre na 35 Fairview Mall
v severnom Toronte svetovu premieru hry jedneho z najuspesnejsich
slovenskych dramatikov Viliama Klimacka, ktoru napisal pre novovzniknute
Torontske slovenske divadlo. Vlastne uvidite, ak pridete.
Urcite neolutujete. Na scene sa objavia dve javiskove novicky
a jeden novic. Zvysok realizacneho teamu su viac alebo menej ostrielani
divadelnici. Ako specialny darcek pre torontskych divakov vystupi
v jednej z hlavnych uloh clenka Novej sceny v Bratislave,
Eva Rysova. Autor Viliam Klimacek takisto prislubil ucast. Mnohi
z nas, ci uz sme exulanti, emigranti, pristahovalci, priselci,
migranti, prizeneni alebo privydate, jednoducho my odidenci, sme
sa uz s tym urcite v nejakej miere stretli. Rozpacite prijatie
doma, v starej vlasti. Za predpokladu, ze domov je ten geograficky
vymedzeny fliacik zeme, kdesi v Europe. Ludia, ktori tam zostali
zit, sa na nas pozeraju akosi cez prsty. Odisli sme za lepsim
a ich sme tam nechali. Oni trpeli pod komunistami a my sme bohatli
v kapitalizme. Jedna z postav Klimackovej hry sa pyta "Slusni
ludia odisli, alebo zostali?" Jednoznacna odpoved nie je
jasna doposial.
Rovnako ako skutocny, vsedny, kazdodenny zivot byva malokedy cierno
- biely, aj pohnutky a osudy ludi sa nedaju jasne nalinkovat,
ci uz ziju tu, tam, alebo kdekolvek inde na svete. Slusni ludia,
ktori ostali to nemali lahke. Velky brat v podobe rozlicnych ulicnych,
skolskych,ci zavodnych vyborov nad nimi neustale bdel. O Bezpecnosti
Verejnej, alebo Statnej, ani nehovoriac. Schizofrenia skutkov
a myslienok. Menej slusni to vsetko zvladli bez ujmy na nejestvujucom
svedomi, hravo sa prisposobili a uzivali zivot. Dobove televizne
serialy nam priblizuju atmosferu tych cias. Slusni ludia, ktori
odisli to mali tazke. Spalili za sebou vsetky mosty, pribuznym
a znamym sposobili mnoho velkych vaznych neprijemnosti. A ta hrozna
clivota. Nie celkom slusni, co odisli, sa velmi rychlo otrkali,
upravili si vztahy tym, ze poziadali o milost prezidenta republiky,
pretoze spachali vazny zlocin nedovoleneho opustenia republiky,
za co im rezim vymeral od 18 do 36 mesiacov nepodmienecne, ak
ich Dr. Husak omilostil, zaplatili za vzdelanie a za predpokladu,
ze dostali od vlady CSSR viza, bujaro chodili sirit osvetu na
rodnu hrudu.
Kto teda vlastne odisiel? Preco? Urobil dobre? Kto sme a kam patrime?
Aj na tieto otazky sa Klimackova hra pokusa reagovat. Odpovede
nikdy nie su jednoznacne, rovnako, ako ludske pokolenie. Pytat
sa vsak treba coraz nastojcivejsie. Mozno aj preto, ze nie vsetci
sme, ako isty Kohn, zo stareho zidovskeho vtipu, ktory na otazku,
kde by chcel zit, pozerajuc na globus, odpovedal protiotazkou:
"A iny globus nemate?" On uz svoje odpovede mal. My
este nie a preto sa pytame spolu s postavami Horuceho leta
68.
Ivan Znasik
***
VILIAM KLIMACEK: HORUCE LETO 68
Viliam Klimacek, autor hry Horuce leto 68, ktory len
pred nedavnom oslavil svojich 50 rokov, pochadza z Trencina. Vystudoval
vseobecne lekarstvo na Lekarskej fakulte Univerzity Komenskeho
a sedem rokov pracoval ako chirurg a anesteziolog na Klinike
kardiovaskularnej chirurgie v Bratislave. V roku 1985
bol spoluzakladatelom divadla GUnaGU, ktore sa stalo poprednym
experimentalnym divadlom na Slovensku. Tato nezavisla scena uvadza
vylucne novu dramu slovenskych autorov a ma mimoriadnu odozvu
najma u mladeho publika. Od roku 1993 je Viliam Klimacek
na volnej nohe a venuje sa len literature a manazovaniu
divadla GUnaGU. Je umeleckym sefom svojho divadla, jednym z jej
reziserov a prilezitostnym hercom.
Viliam Klimacek je autorom divadelnych, televiznych a rozhlasovych
hier, zbierok poezie, experimentalnych rozpravok, opernych libriet
a romanov.
Klimacek je sedemnasobnym nositelom prestiznej ceny Alfreda Radoka,
ktoru udeluju v Prahe za najlepsiu slovensku a cesku
hru roka. Ziskal aj dve slovenske ceny Drama za najlepsi dramaticky
text na Slovensku a vitazne hry boli inscenovane v Komornom
divadle v Martine. Jeho hra Hypermarket, ako vitazna
hra Radokovej sutaze, bola inscenovana v lete 2004 v Narodnom
divadle v Prahe v specialne postavenej sale imitujucej
hypermarket a neskor v Bratislave v Divadle
Pavla Orszagha Hviezdoslava.
Klimacek ziskal aj viacere ocenenia Slovenskeho literarneho fondu.
Medzinarodne ocenenie ziskala jeho experimentalna rozpravkova
kniha Noha k nohe, ktora dostala cenu IBBY a bola
vybrana medzi 50 najlepsich detskych knih sveta. Jeho hry su prelozene
do anglictiny, nemciny, chorvatciny, cestiny, talianciny, turectiny
a arabciny.
Pri prilezitosti svetovej premiery jeho hry v Toronte, 9.
a 10. januara 2009, Valeria Tothova polozila majstrovi Klimackovi
niekolko otazok:
Nie vela autorov sa dotklo tematiky invazie a po nej nasledujucej
vlne Cechov a Slovakov utekajucich do slobodneho sveta. Co
vas inspirovalo k napisaniu hry Horuce leto 68?
Dusan Toth. Pre mna sa v Bratislave zjavil ako blesk
z cisteho neba a oslovil ma, ci pre Torontske slovenske
divadlo nenapisem hru. Onemel som na par sekund. Kto to je? Co
je to za divadlo? Hru? O emigrantoch? Co o nich viem?
Bol som, priznam sa, na rozpakoch. Ale Dusan ma pozval do Kanady
a slubil zoznamit s ludmi, ktori emigrovali v roku
68. Dali sme si kavu a ked som dopijal, uz som vedel, ze
sa do toho projektu pustim.
Co Vas putalo k tejto teme?
Je to obrovska slovenska tema! Nadcasova. Dejiny moderneho
Slovenska su dejinami emigracnych vln. Najprv som mal viziu dostat
do jedinej hry vsetky emigracne vlny, teda aj tie chlebove spred
prvej svetovej vojny, aj neskorsie pred druhou vojnou, samozrejme
aj politicke vlny rokov 1945, 48, 68... Potom som sa obmedzil
len na rok 1968 a na osudoch tejto vlny som sa pokusil zachytit
vseplatne pocity cloveka, opustajuceho vlast ci uz v dvadsiatom,
ci devatnastom storoci... Kazdy na Slovensku ma niekoho v rodine,
co emigroval. Nie sme celistvi. Sme poruseni, rozbiti, ako puzzle.
Aspon v hre som sa snazil dat cast toho puzzle, toho dejinneho
obrazu o nasich predkoch a o nas, dohromady. V neposlednom
rade je emigracia aj mojou rodinnou temou. Pred druhou svetovou
vojnou otcove sestry odisli do Argentiny a on mal ist za
nimi. Ja som sa teda mal narodit v Buenos Aires. Ale otec
ostal na Slovensku, uz ani neviem preco, aby videl, ako mu v roku
1983 emigruje jeho syn a moj brat do Zapadneho Nemecka a tam
zomiera. Gitarista v tejto hre je napisany na jeho poctu.
Ako viem, vypoculi ste si pribehy okolo 35 utecencov. Myslite,
ze ste v nich nasli zdroj pre taku obrovsku temu ako je emigracia?
Dva tyzdne stravene v Toronte patria k najkrajsim
v mojom zivote. Cakal som sice zaujimave pribehy, ale necakal
som tolku srdecnost a otvorenost. Bolo to uzasne! V kazdej
domacnosti nas s manzelkou skvelo prijali a otvorili
svoje duse. Pocul som bolestny aj ocistny prud ludskych osudov,
pribehy, pri ktorych sa drali slzy do oci, ale aj pribehy vesele,
bizarne, vsetky s tienom tragiky za sebou. Nikto predsa neopusta
krajinu, kde sa ucil bicyklovat, dobrovolne. Velke dejiny roku
1968 a ich tanky narusili nase "male" dejiny, dejiny
obycajnych rodin a v tom je napatie, ktore nuti dramatika
pisat. Sila tragedie emigranta sa nemeni od cias antiky. Stale
ktosi pred cimsi uteka, opusta blizkych, krajinu... Pribehy s Toronta
su velmi konkretne, ale tym aj univerzalne a nadcasove.
Hru ste venovali svojmu bratovi ako aj priatelom v Kanade
a Torontskemu slovenskemu divadlu. Co ocakavate od realizacie
hry v Toronte?
Maju moju plnu doveru. Scenu robi predsa pan Strazovec, scenograf
svetoveho mena, s obrovskymi skusenostami. Je umeleckym poradcom, priestorovym
a audio-vizualnym reziserom hry. Videl som jeho doslednu
pripravu, svetelny scenar a nacrty mizanscen. Dusan Toth, ako
producent hry, ma na starosti aj herecku reziu. Je to skuseny
divadelnik. Videl som jeho obrovske nadsenie pre hru, vyber hercov.
Spolu s nim som rokoval na Slovensku s pani Evou Rysovou.
Valika Tothova, ktora robi hudobnu a zvukovu reziu, s nim
realizovala uz nejedno predstavenie a obaja tvoria idealny
manzelsko-umelecky tandem. Verim, ze vsetko dopadne dobre, pretoze
to robia spravni ludia. Kto uz moze mat vacsiu motivaciu hrat
o emigracii nez ludia, ktori tie pribehy prezili?
Nie je skoda, ze divaci na Slovensku Horuce leto 68
neuvidia?
Ponukal som hru dvom divadlam na Slovensku, ale dosial
sme sa nedohodli. Teraz je najhlavnejsie, ze sa hra v Kanade,
teda tam, kde Horuce leto 68 vzniklo. Ale pokial viem,
planuje sa ceske aj slovenske turne a tak divakom na Slovensku
neostane hra utajena.
***
ROZHOVOR S EVOU RYSOVOU
Postavu Anny v hre Viliama Klimacka Horuce
leto 68 bude hrat Eva Rysova, clenka Novej sceny v Bratislave.
Povodom z Lucenca, pani Eva vystudovala na Divadelnej fakulte
Vysokej skoly muzickych umeni pod vedenim Andreja Bagara. Za jej
uspesneho posobenia v Martine hrala po boku vynikajucich
kolegov ako boli Jozef Kroner a Elo Romancik. Bolo to obdobie
intenzivneho hereckeho rastu kde dostala prilezitost stvarnit
vela roznych postav v hrach zo svetovej aj domacej dramatickej
tvorby. Po zalozeni novej dramatickej sceny v Trnave sa pani
Eva rozhodla vyskusat si svoje herecke sily v novom divadle
s podstatne inymi podmienkami ako v Martine. Zahrala
tu mnozstvo zaujimavych postav od Shawovej Kleopatry po
van Zandovu v Dürrenmatovych Fyzikoch.
Po prechode na Novu scenu do Bratislavy, Eva Rysova dostala
moznost naplno vyuzit svoj dar pre komiku ako aj jej dramaticke
herectvo. Stvarnila tu mnozstvo postav v hrach roznych zanrov
od klasiky (Shakespeare), sucasnych autorov (Neil Simon) az po
muzikal Cigani idu do neba a posledne Fidlikant na streche.
Od prichodu do Bratislavy az dodnes, Eva Rysova ucinkuje na svojom
domacom javisku, v televizii, v rozhlase i filme. Naviac,
svoje herecke umenie odovzdava posluchacom operneho spevu na Vysokej
skole muzickych umeni kde ich uci herecku tvorbu. Na Cirkevnom
konzervatoriu tiez herecky pripravuje spevakov a to aj muzikalovych.
Pani Eva Rysova je velmi silne napojena na Kanadu. Jej jediny
syn zije s rodinou vo Vancouveri. Vnuk Michal Suchanek, okrem
toho ze vynikajuco studuje, venuje sa aj filmovemu herectvu a dosiahol
aj niekolko oceneni. Za vynikajuce vykony v televiznych inscenaciach
bol dva razy nominovany na Emmy Awards a dostal cenu Young
Artist Award.
Valeria Tothova polozila pani Eve niekolko otazok:
Co vas tak zaujalo na Klimackovej hre "Horuce leto 68",
ze ste sa rozhodli prijat postavu Anny?
V prvom rade tema - doteraz v dramatickej tvorbe malo spracovana
a velmi zaujimava. Udalosti tych cias zmenili zivot mnohym ludom:
tym, co emigrovali, aj tym co ostali. Spracovanie - pan Dr. Viliam
Klimacek napisal hru, ktora chyti za srdce a zaposobi na rozum.
Je v nej vela dramatickych, ba az tragickych momentov, je to pravdive
zrkadlo doby.
Prijali ste pozvanie Torontskeho slovenskeho divadla. Idete
do cudzieho prostredia a budete vystupovat s kolektivom,
ktory nepoznate.
Ako by som tuto velku herecku prilezitost nevyuzila! Pravda,
nebude to lahke: postavu Anny studujem sama, "na dialku"
a za par dni sa budeme musiet "zohrat" so suborom. A
ze mojimi partnermi budu aj amateri? V umeni profesionalita nie
je vsetkym. Dolezity je talent, zapal, laska a odovzdanie sa dielu
- a tohoto vsetkeho je niekedy u "ochotnikov " viac,
ako u otrlych "profesionalov". Okrem toho; je mi zname,
ze niektori zo suboru su herci, ktori vdaka okolnostiam pracuju
teraz v inych odboroch a divadlu sa venuju "len" z lasky
k nemu.
Nazdavate sa, ze po Toronte by tuto hru mali vidiet aj divaci
na Slovensku a v inych castiach sveta kde ziju utecenci
zo 68. roku?
Myslim, ze ano. Hra ma co povedat tym, co zakusili na vlastnej
kozi zivot utecenca a rovnako je velmi prospesna pre ich deti
a vnucata, ktore o ich tazkych zazitkoch vela nevedia. Hadam im
ani neveria, take "neskutocne" sa im mozu zdat. Minulost
- tu zlu - si treba pamatat, aby sa nemohla opakovat!
Aj ked to boli! Skoro kazda rodina na Slovensku ma niekoho v zahranici.
Teda, divaci na Slovensku by hru mali vidiet aj preto, aby sa
aj v divadelnej forme zoznamili s ich osudmi a vedeli ich pochopit.
