Dedko, kto to bol Platon?
Spytal sa moj sedemrocny syn svojho deda, ktory je
profesorom dejin antickej filozofie. Touto udernou otazkou maly
Martin dokonale zaskocil ostrielaneho profesora. Priznal sa nam,
ze na maloktoru prednasku sa musel tak starostlivo metodicky pripravit.
Vysvetlit sedemrocnemu posluchacovi nie prave najjednoduchsiu
problematiku Platonovej rise idei, vlastne filozofie ako takej,
sa vsak podarilo natolko, ze maly zvedavec sa stotoznil s myslienkou
kalokagatie a zacal intenzivne spekulovat o nabozenstve. Vyslednym
efektom celej exkurzie do antiky bolo rozhodnutie, ze futbal musi
hrat stale, lebo najlepsi ziak v triede uz je, a teraz, v ramci
symbiozy duse a tela, sa musi stat najdokonalejsim hracom, najprv
v skole, potom na blizkom a vzdialenom okoli, no a postupne na
celom sirom svete.
A odteraz som ja, jeho otec luteranom. Na otazku preco, logicky
odvetil: Pretoze aj ja som. S nabozenstvom som mal odjakziva problem.
Teda nie odjakziva, ale od, pre mna prelomoveho roku 1953, ked
som, ako culy dvojrocny, samostatne uvazujuci jedinec usudil,
ze znama sentencia Karla Marxa ma cosi do seba a nabozenstvo je
skutocne opiom ludu. Hned som aj konal a z vlastnej iniciativy
som vystupil z Rimsko - katolickej svatej cirkvi. Mam o tom doklad,
podpisany mojim nebohym otcom v.z. Nuz a tak teda po takmer 53
rokoch bezbozneho potacania sa zivotom, po zasahu vyssej moci
v podobe sedemrocneho vierozvestcu som sa opat stal niecim. Ci
vlastne niekym. Luteranom. Tazko povedat, ze som znova uveril,
pretoze nemyslim, ze by ma viera opustila ani pocas 53 rocneho
tapania a bludenia. Moj syn rafinovane rozhodol, ze kazda viera
potrebuje svoju instituciu. V nasom pripade luteransku cirkev.
Je to jednoducho tak a ako vsetci dobre vieme, o dogmach sa nediskutuje.
My luterani, necakame na Mesiasa. Nas spasitel tu uz bol. Narodil
sa pred dvetisicsiedmimi rokmi v Betleheme. Co nevidiet bude mat
narodeniny. Na Vianoce.
Kedze, z akychsi nepochopitelnych pricin, stale naivne verim v
kontinuitu ludskeho dobra, oslavujem Vianoce. A okrem toho som
najnovsie aj luteran. Ako cerstvo nabozensko zalozeny clovek v
dobro verim nielen na Vianoce. Vlastne, usilujem sa o to. Napriek
realite.
Ivan Znasik, submisivny otec, luteran.
Martin Znasik, platonik, kalokagatik, luteran a najma clovek.