Navrat na hlavni stranu

Dedko, kto to bol Platon?
Spytal sa moj sedemrocny syn svojho deda, ktory je profesorom dejin antickej filozofie. Touto udernou otazkou maly Martin dokonale zaskocil ostrielaneho profesora. Priznal sa nam, ze na maloktoru prednasku sa musel tak starostlivo metodicky pripravit. Vysvetlit sedemrocnemu posluchacovi nie prave najjednoduchsiu problematiku Platonovej rise idei, vlastne filozofie ako takej, sa vsak podarilo natolko, ze maly zvedavec sa stotoznil s myslienkou kalokagatie a zacal intenzivne spekulovat o nabozenstve. Vyslednym efektom celej exkurzie do antiky bolo rozhodnutie, ze futbal musi hrat stale, lebo najlepsi ziak v triede uz je, a teraz, v ramci symbiozy duse a tela, sa musi stat najdokonalejsim hracom, najprv v skole, potom na blizkom a vzdialenom okoli, no a postupne na celom sirom svete.
A odteraz som ja, jeho otec luteranom. Na otazku preco, logicky odvetil: Pretoze aj ja som. S nabozenstvom som mal odjakziva problem. Teda nie odjakziva, ale od, pre mna prelomoveho roku 1953, ked som, ako culy dvojrocny, samostatne uvazujuci jedinec usudil, ze znama sentencia Karla Marxa ma cosi do seba a nabozenstvo je skutocne opiom ludu. Hned som aj konal a z vlastnej iniciativy som vystupil z Rimsko - katolickej svatej cirkvi. Mam o tom doklad, podpisany mojim nebohym otcom v.z. Nuz a tak teda po takmer 53 rokoch bezbozneho potacania sa zivotom, po zasahu vyssej moci v podobe sedemrocneho vierozvestcu som sa opat stal niecim. Ci vlastne niekym. Luteranom. Tazko povedat, ze som znova uveril, pretoze nemyslim, ze by ma viera opustila ani pocas 53 rocneho tapania a bludenia. Moj syn rafinovane rozhodol, ze kazda viera potrebuje svoju instituciu. V nasom pripade luteransku cirkev.
Je to jednoducho tak a ako vsetci dobre vieme, o dogmach sa nediskutuje. My luterani, necakame na Mesiasa. Nas spasitel tu uz bol. Narodil sa pred dvetisicsiedmimi rokmi v Betleheme. Co nevidiet bude mat narodeniny. Na Vianoce.
Kedze, z akychsi nepochopitelnych pricin, stale naivne verim v kontinuitu ludskeho dobra, oslavujem Vianoce. A okrem toho som najnovsie aj luteran. Ako cerstvo nabozensko zalozeny clovek v dobro verim nielen na Vianoce. Vlastne, usilujem sa o to. Napriek realite.
Ivan Znasik, submisivny otec, luteran.
Martin Znasik, platonik, kalokagatik, luteran a najma clovek.

 

Navrat na hlavni stranu