1000 slov o hodnotach a
kulture
Hodnoty, ktore spolocnost vyznava, respektuje a pestuje su odrazom
stavu jej kultury. Hodnoty su univerzalne, kultura unikatna. Ak
su v sulade, prospieva to jednemu aj druhemu. Preto su kultura
a hodnoty take dolezite. Dokazu nadviazat na svoju minulost aj
ine kultury, spajat ich, a nie rozdelovat. A len spickova kultura
dokaze zo seba vydat nieco, co budu raz ine narody vnimat ako
sucast vlastnej kultury. Vytvarame vsak dnes take dejiny, na ktorych
kulturu a hodnoty budu nasi potomkovia opravnene hrdi?
Nasa prosperita a reformy vyzeraju inak zvonka a z dialky a inak
zvnutra a zblizka. Citime, ze vyvoj nasej spolocnosti je znepokojujuci.
V alarmujucom stave je najma nasa kultura, ktorej podmienky su
zakladnym kriteriom urovne spolocnosti. Kultura je nielen podvyzivena,
ale ti, co o nej rozhoduju, ju podcenuju a ignoruju.
Pohdanie kulturou
Prosperita a kulturnost su ako spojene nadoby. Ak toto spojenie
nefunguje, skor ci neskor je vysledok nejaka cynicka ideologicka
fraska. Mysliet si, ze najskor si vybudujme blahobyt, infrastrukturu
a az potom pride na rad kultura, je nezmysel.
Prosperujuca ekonomika je motorom spolocnosti, nie jej podstatou.
Ak si to neuvedomime, o chvilu uz nebude co zachranovat. Rutineri,
gyciari, grafomani ako aj sebaponizujuci a primitivni zabavaci,
ktori dnes vydatne okupuju verejny priestor, sa stanu bernou mincou
vrcholneho umenia. Nebude ich totiz s kym, s cim a kde porovnavat.
Kultura, aj ked bola casto nastrojom moci, reflektuje to najlepsie,
co moze nasa spolocnost zo seba vydolovat. Obycajna necitlivost
az barbarstvo pri narabani s kulturou sa casto prezentuje ako
otazka financii a priorit. Hoci peniaze su dolezite, velakrat
ide skor o obycajne pohdanie kulturou. Ved co ine ako cira demagogia
su napriklad vyroky, ze co sa usetri na kulture, pomoze onkologii
alebo ze po vstupe do EU uz nebudeme potrebovat povodnu kulturu...
Znepokojuje nas tiez, ze STV nerozsiruje duchovny obzor obyvatelov,
minimalne informuje o nasom kulturnom zivote a takmer neprodukuje
povodnu tvorbu. Namiesto toho, aby bola alternativou bulvaru a
komercii, sutazi za nase dane a poplatky so sukromnymi mediami,
ktore sa prioritne orientuju podla sledovanosti a zisku.
Kultura spaja
Nasa spolocnost bola v poslednych desatrociach rozdelena najma
po politickej linii - komunisti-nekomunisti, nacionalisti-demokrati.
Dnes je delenie omnoho roznorodejsie a popri politickej orientacii
zohravaju vyznamnu ulohu vierovyznanie, narodnost ako aj socialne
a regionalne rozdiely. Je to prirodzene a svojim sposobom pozitivnejsie
ako cierno-biely svet socializmu ci meciarizmu. Vrha nas to vsak
opat do sukromia a skupin bez toho, aby sme citili nieco spolocne.
Prave kultura by mohla byt tou silou, ktora motivuje nasu imaginaciu,
poludstuje nas a spaja bez toho, aby sme sa museli identifikovat
politicky, konfesionalne ci socialne. Ak nam toto unika a unikne,
okradame seba a nasich potomkov o zmysluplnu buducnost, nech to
znie akokolvek pateticky.
Nechce sa nam verit, ze nasej spolocnosti je jedno, aka je nasa
kultura, v akom stave su rozne umenia, skolstvo ci veda. Neverime,
ze narodu stacia chlieb a hry v tom najhorsom zmysle slova. Neverime,
ze nasa spolocnost sa nachadza v takom stave. No ak vyvoj v nasej
spolocnosti bude takto pokracovat, coskoro sa v nom mozeme ocitnut.
Umelci bez statusu, mladez bez alternativy
Prave preto, ze vieme, ako vyvoj dospel k dnesnym pomerom, obavame
sa o osud nasej kultury. Hoci diskusia o kulture a hodnotach je
samozrejme aj o umeni, je nepripustne, aby spolocnost ocakavala
od umelcov, ze len oni maju byt zdrojom i siritelom kultury. Hoci
umenie a s nim spojena tvorivost su taziskom, ktore kulturu formuje,
umelci uz, zda sa, svojim sposobom "nevladzu". Stratili
svoj spolocensky statut a zial niektori su, tak ako cela spolocnost,
dezorientovani v spleti obratenych hodnot.
Je o to smutnejsie, ze umelci su dnes medzi sebou i regionalne
casto rozhadani, vzajomne neinformovani, neprajni az nevrazivi
- co sa napokon nelisi od vztahov v inych oblastiach. Je zaroven
alarmujuce, ako sa politikom, uradnickom a ambicioznym snazivcov
podarilo cez financne paky a intrigy postavit proti sebe umelecku
obec.
Mladi ludia su velkou nadejou do buducna. Ano, su flexibilni -
dokazu nadviazat na tradicie, ale, pozor, dokazu sa tiez bez naznaku
vycitiek odcudzit ci jednoducho zdvihnut kotvy - fyzicky alebo
mentalne. Nik nema pravo nutit mladu generaciu, aby vyznavala
urcite hodnoty, ci kulturu. Tak ci tak si vyberu sami. Mladym
ludom vsak treba neustale poskytovat alternativu k masovemu nevkusu,
bulvarnemu a malomestiackemu braku, ktore sa na nich zovsadial
valia.
Svet bez kultury a hodnot nebrani mladej generacii odhodit to,
co nas radi k civilizovanym narodom. Preto su take dolezite kvalitne
media, skolstvo, stanky umenia ci ludove skoly umenia. Preto je
take dolezite, aby tvorcovia a nositelia nasej kultury, ktori
vychovavaju nasledujuce generacie, mali podmienky vzdelavat sa,
umelecky realizovat a dostojne zit a vyzit.
Za stav kultury je zodpovedny kazdy z nas
Poviete si, naco su komu taketo vyzvy; ti, ktori by mali pocuvat
a ktori maju moc, necitia spoluzodpovednost za stav nasej kultury
a idu si po svojom a za svojim. Nie sme lobisticka skupina a neiniciujeme
peticiu. Rovnako, nie sme naivni ludia, ktori nevedia a nevidia,
preco je dnesna situacia taka tristna.
Sme si vedomi, ze spolocnost moze fyzicky prezit aj bez kvalitnej
kultury, do ktorej samozrejme patri aj alternativne ci ludove
umenie. Co vsak zostane nam (a z nas), ak si ju prejeme a prevalcuje
ju brak a bulvar, ktore opantavaju len zmysly a meraju sa podla
kvantity prijimatelov a vynosov?
Uvedomujeme si paradox, ze podmienky pre slobodny rozvoj kultury
by mali vytvarat prave politici, ktori ju roky vnimaju ako trpeny
ornament. V podstate je vsak za stav kultury zodpovedny kazdy
z nas. Nestaci ist na predstavenie, do kina, precitat si knihu,
navstivit vystavu ci koncert, pustit si rozhlas ci podpisat peticiu,
hoci aj to su potrebne a pozitivne aktivity.
Dajme najavo, ze kulturu potrebujeme
Vyzyvame preto politikov, aby v ramci svojej moralnej povinnosti
(kedze ustavna neexistuje) venovali pozornost kulture ako zakladnej
premise nasho bytia. Hodnoty sa prinavratia same. Politik, ak
nerobi nic pre kulturu, je jednoducho nekulturnym politikom. Bez
ohladu na to, aku stranu ci funkciu zastava. Vyzyvame aj samotnych
umelcov a vsetkych, ktori profesionalne posobia vo sfere kultury,
aby sa snazili o stavovsku solidaritu.
Vyzyvame obcanov, aby sa pytali svojich volenych zastupcov na
vsetkych urovniach - poslancov, starostov, zupanov a ministrov,
ako prispievaju na kultivaciu spolocnosti resp. co do buducich
volieb urobia. Pripominajte im, ze demokracia im poskytla sancu
rozhodovat o veciach verejnych, co vsak oni robia pre uroven demokracie,
jej kultury a hodnot?
Dajme najavo - kulturne, tvorivo - ze kulturu k svojmu zivotu
potrebujeme. Nenechajme si verejny a zivotny priestor prevalcovat
nekulturou a nekulturnostou. Najdime sposob, ako vyjadrit, ze
nam kultura na Slovensku nie je lahostajna!
Samuel Abraham (politolog), Koloman Kertesz
Bagala (vydavatel), Zuzana Bakosova (teatrologicka), Jana Bodnarova
(spisovatelka), Jan Filc (sportovy trener), Daniel Fischer (vytvarnik),
Adela Gaborova (herecka), Egon Gal (filozof), Lajos Grendel (spisovatel),
Dusan Hanak (reziser), Jack Martin Handler (dirigent), Karol Horak
(dramatik), Andrej Hryc (manager a herec), Viktor Hulik (vytvarnik),
Ladislav Chudik (herec), Jana Juranova (spisovatelka), Ivan Kadlecik
(spisovatel), Julius Kotzig (chirurg), Miroslav Marcelli (filozof),
Peter Michalovic (estetik), Martina Moravcova (sportovkyna), Karol
Moravcik (farar), Frantisek Novosad (filozof), Juraj Pechan (chirurg),
Beloslav Riecan (matematik), Anton Srholec (knaz), Stanislav Stepka
(dramatik), Kveta Strazanova (herecka), Jozef Strazan (herec),
Jan Suchan (farar), Martin Sulik (reziser), Miron Zelina (psycholog).